V súvislosti s návrhom novely zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zverejnený pod zn. LP/2021/613 na právnom a informačnom panely Slov-Lex zverejňujeme pripomienky k danej novele.
Navrhovaná novela v 3 bodoch zhoršuje podnikateľské prostredie, zvyšuje administratívnu a finančnú záťaž podnikateľov a podstatne znižuje úroveň BOZP.
Jedná sa o nasledovné body :
1. bod č. 1 návrhu : V § 7 ods. 5 sa slovo „dva“ nahrádza slovom „tri“.
Vysvetlenie: Jedná sa o zmenu zaviesť periódu opakovaného oboznamovania zamestnancov s predpismi BOZP na obdobie 1 x za 3 roky, namiesto súčasných 1 x za 2 roky.
Jedná sa o administratívne a finančné zvýšenie nákladov najmä pre stredné a veľké podniky a zhoršenie podnikateľského prostredia.
Zdôvodnenie :
V súčasnosti je vykonávané školenie a oboznamovanie v oblasti BOZP v drvivej väčšine prípadov spoločne so školením a oboznamovaním s OPP ( ochrany pred požiarmi vyhl. 121/ 2002 ) čo zákon BOZP aj umožňuje v jednom termíne, pretože opakované lehoty sú rovnaké a to 2 roky a šetria sa administratívne a finančné náklady. Schválením uvedených zmien by došlo k tomu, že opakované školenie OPP by bolo realizované v perióde každé 2 roky a opakované oboznamovanie BOZP by bolo realizované v 3 ročnej perióde. Pre všetky subjekty by to znamenalo, že v období 4 rokov by sa nerealizovali 2 x školenia zamestnancov ( oboznamovania ) ako v súčasnosti, ale 3x školenia zamestnancov ( oboznamovania ) po schválení navrhnutých zmien.
Čiže navrhnutá zmena v konečnom dôsledku znamená pre subjekty, najmä teda pre stredné a veľké podniky zvýšenie finančných nákladov a administratívnej záťaže, pretože zamestnanci by boli uvoľňovaní z pracovného procesu o cca 25 % viac ako pri súčasne platnej úprave (oboznamovanie je zamestnávateľ povinný vykonať v pracovnej dobe).
V Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v kapitole 3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov bod 6 navrhovateľ vychádza z nesprávnych resp. zámerne zavádzajúcich údajov, podľa ktorých sa ušetria prostriedky zamestnávateľov nakoľko školenie stojí 5 Eur na rok a osobu. Využíva nevhodný matematicky vzorec do ktorého vkladá nesprávne údaje o náklade na jedného podnikateľa vo výške 26,63 Eur a následne teoretické ušetrenie. V praxi sa však za daný typ povinného školenia u stredných a veľkých podnikoch neplatí, takže zamestnávateľ nemá čo priamo či nepriamo ušetriť. Vyžívajú ho max. len SZČO a malé podniky, ktoré nemajú vlastných, alebo zmluvných bezpečnostných technikov resp. bezpečnostnotechnické služby, ktoré sú za týmto účelom zriadené. Tieto školenia sú v pracovnoprávnych alebo zmluvných povinnostiach anáplniach bezpečnostných technikov abezpečnostnotechnických služieb. Nákladom pre zamestnávateľov je teda výpadok zamestnancov z pracovného procesu, ktorý je možno prepočítať na hod. finančnú stratu a admin. záťaž a ktorá sa zvýši práve navrhovanou zmenou periodicity školení z 2x na 3x v priebehu 4 rokov.
Navrhovaná zmena nezvýši, ale logicky, presunom periodicity z 2 rokov na 3 roky zníži úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
V Dôvodovej aj Predkladacej správe (inak vo viac ako polovici informácií „navlas“ skopírovanej) sa uvádza „S dôrazom na zlepšovanie podnikateľského prostredia, znižovanie administratívnej záťaže a zvyšovanie úrovne BOZP sa navrhuje úprava lehoty povinnosti opakovaného oboznamovania zamestnancov ..“, čo je vlastne opačné zdôvodnenie podstaty vzdelávania a oboznamovania. Navrhovateľ chce presvedčiť verejnosť novinkou, že „čím menej sa budeme vzdelávať, tým budeme mať vyššiu úroveň BOZP“.
Výchova, vzdelávanie a oboznamovanie patrí k základom preventívnych opatrení v každej oblasti, čo platí násobne aj pre oblasť BOZP. Zníženie frekvencie oboznamovania zamestnanca s predpismi BOZP z 2 rokov na 3 roky by logicky znamenalo zníženie úrovne BOZP na pracoviskách zamestnávateľov a to v dnešnej dobe, ktorá neustále zvyšuje požiadavky súvisiace s novými poznatkami, nárokmi, so zavádzaním nových technológií a na to nadväzujúcimi častými zmenami, náročnosťou na znalosti pri jednotlivých činnostiach a pravidelnou potrebou oboznamovať sa s rizikami. Za rok 2020 je v SR evidovaných 506 prípadov registrovaných pracovných úrazov, kde zamestnanec porušil niektorú z povinností, ktorú mu zamestnávateľ uložil pri oboznamovaní a ktorej nedodržanie viedlo k vzniku pracovného úrazu. Predĺženie lehoty pravidelného oboznamovania môže tak logicky viesť i k navýšeniu tohto čísla vzniknutých registrovaných pracovných úrazov, a tým k zvýšeniu administratívnej záťaže zamestnávateľa pri napĺňaní požiadaviek na registráciu týchto úrazov (vyšetrenie, spísanie, prijatie opatrení, a pod.).
Neregistrujeme žiadnu analýzu ani zdôvodnenie potreby tejto zmeny, ani odhadovaný dopad na pracovnú úrazovosť, výpadky z pracovného procesu a pod. V tejto súvislosti poukazujeme na medzinárodné štúdie napr. kde je dokázané, že každý podnik môže dosiahnuť významný ekonomický prínos tým, že investuje do oblasti BOZP. Prostredníctvom jednoduchých zlepšení je možné zvýšiť konkurencieschopnosť, ziskovosť a motiváciu zamestnancov. BOZP poskytuje účinný rámec na prevenciu alebo minimalizáciu úrazov a chorobnosti, ako aj znižovania neplánovaných nákladov s tým spojených. Ak by bola realizovaná dôkladná analýza prípadného zníženia úrovne BOZP za účasti širšej odbornej verejnosti (prakticky nebola žiadna) je veľmi pravdepodobné, že jej výstupom by bola naopak identifikácia výrazného zvýšenia nákladov súvisiaca s odškodňovaním pracovných úrazov, práceneschopnosťou resp. obmedzením výrobných procesov.
2. bod. č. 26 návrhu : V § 27 ods. 6 sa na konci vypúšťajú slová „a nemôže túto činnosť vykonávať pre inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu“.
Vysvetlenie: umožnenie odbornému zástupcovi zodpovednému za odborné vykonávanie činnosti, na ktorú sa požaduje vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie vykonávať túto činnosť aj pre iné subjekty
Jedná sa o zníženie úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a tým aj zhoršenie podnikateľského prostredia.
Zdôvodnenie :
V súčasnosti NIP SR eviduje cca 3400 oprávnených organizácií na výchovu a vzdávanie. V zmysle citovaného par. znenia Odborný zástupca zodpovedá za odborné vykonávanie činnosti, na ktorú sa požaduje vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie. Odborný zástupca je k žiadateľovi o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v pracovnom pomere alebo je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom právnickej osoby a nemôže túto činnosť vykonávať pre inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu.
Výchova a vzdelávanie zamestnancov má garantovať zvyšovanie úrovne bezpečnosti na pracovisku. Ak chceme dosahovať zvyšovanie úrovne, tak odborný zástupca v procese výchovy a vzdelávania, musí byť logicky garantom aosobou zodpovednou za danú oprávnenú odbornú vzdelávaciu organizáciu. Pokiaľ bude mať v praxi odborný zástupca možnosť vykonávať túto činnosť pre viaceré subjekty máme za to, že nebude v dostatočnej miere schopný udržať požadovanú úroveň výchovy a vzdelávania a pochopiteľne sa stratí podstata odb. garancie.
Odborná ani podnikateľská verejnosť neregistruje žiadnu požiadavku na danú zmenu, pravdepodobne sa jedná len o požiadavku jednotlivca.
3. bodu č. 6 návrhu : V § 14 ods. 3 písmeno e) znie:
„e) je akreditovaná podľa osobitného predpisu19) na vykonávanie činnosti inšpekčného orgánu nezávislého od zainteresovaných strán (typ A) a na vykonávanie činnosti certifikačného orgánu na certifikáciu výrobkov, osôb a systémov riadenia (manažérstva).“.
Vysvetlenie: Jedná sa o zrušenie možnosti získať oprávnenie Oprávnenej právnickej osoby na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa odseku 1 §14 zákona NR SR č. 124/2006 Z.z., po preverení splnení podmienok Národným inšpektorátom práce formou 1 akreditácie na povinnosť získať oprávnenie 4 akreditáciami.
Zdôvodnenie:
Nejedná sa o „precízovanie“ ako sa nesprávne vysvetľuje v Dôvodovej a rovnako aj Predkladacej správe nakoľko súčasné znenie je dostatočné jasné a dáva subjektom dve možnosti získania oprávnenia.
Ad1) Zvýšenie finančných nákladov pre podnikateľské prostredie aj pre koncových odberateľov.
Získanie 4 akreditácií predstavuje zvýšenie finančných nákladov vo výške cca 200 000,- Eur jednorazovo aďalšie pravidelné ročne poplatky na udržanie akreditácií, zvýšenie administratívnej záťaže pre oprávnené právnické osoby, byrokratické zaťaženie, azneprehľadní poskytovanie služieb Oprávneným právnickým osobám, ktoré už takéto služby poskytujú. Potencionálne novým subjektom konkurencie schopným k súčasným iba 5 subjektom pôsobiacich v SR sa tak podstatne sťaží možnosť získať oprávnenie OPO a ceny pre konečných odberateľov (napr. povinné Úradné skúšky na vyhradených technických zariadeniach) sa neznížia.
V Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v kapitole 3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov body 2, 3 a 4 je vyčíslené zvýšenie nákladov o 15 023,61 Eur čo je nesprávne a zavádzajúce a nevychádza z reálnych ekonomických podkladov. Predkladatelia nezobrali do úvahy všetky priame aj nepriame náklady, ktoré súvisia so získaním akreditácie, ako napr. poplatok za akreditáciu, personálny náklad za odborne spôsobilé osoby, či zabezpečenie materiálno-technického vybavenia. V tejto súvislosti sa jedná o diskrimináciu resp. znevýhodnenie niektorých Oprávnených právnických osôb, ktoré majú Oprávnenie vydané v zmysle bodu 1.
Získanie oprávnenia predraží schvaľovací proces pre nové subjekty ako aj pre 2 z 5 súčasných subjektov. Samozrejme tým sa nemôžu neznížiť, ale naopak zvýšiť ceny za poskytované služby týmito subjektami.
Ad2) Absentuje odborné aj právne zdôvodnenie navrhovanej zmeny a chýba vecne zdôvodnenie v čom je doterajšia právna úprava § 14 ods. 3 písm. e) zákona 124/2006 Z.z. nevyhovujúca.
V súčasnej podobe paragrafového znenia žiadateľ o získanie oprávnenia Oprávnenej právnickej osoby má možnosť voľby získať oprávnenie na túto činnosť po získaní akreditácie na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa odseku 1 par. alebo vykonávanie činnosti inšpekčného orgánu nezávislého od zainteresovaných strán (typ A) a na vykonávanie činnosti certifikačného orgánu na certifikáciu výrobkov, osôb a systémov riadenia (manažérstva).
Takže žiadateľ má na výber rozhodnúť sa akým spôsobom dané Oprávnenie získa.
Ad3) Retroaktivita
Vychádzajúc z návrhu z § 39k prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2023 citujem: „Oprávnenie na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa § 14 vydané pred 1. januárom 2023 oprávnenej právnickej osobe, ktorá splnila podmienku podľa § 14 ods. 3 písm. e) prvého bodu v znení účinnom do 31. decembra2022, stráca platnosť najneskôr 1. januára 2025, ak táto oprávnená právnická osoba do 31. decembra 2024 nepreukáže Národnému inšpektorátu práce splnenie podmienky podľa § 14 ods. 3 písm. e) v znení účinnom od 1. januára 2023; u tejto oprávnenej právnickej osoby sa povinnosť podľa § 14 ods. 6 vo vzťahu k podmienke podľa § 14 ods. 3 písm. e) v znení účinnom od 1. januára 2023 považuje do 31. decembra 2024 za splnenú.“
K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí požiadavka právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je aj zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. V súlade s nálezom ústavného súdu (sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. apríla 1996) súčasťou ochrany dôvery občanov v právny poriadok je i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení.
V ústavnom poriadku Slovenskej republiky všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo ich ustanovení možno odvodiť z čl. 1 ods. 1 ústavy. Podľa už citovaného nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 16/95 „K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty.“.
S pozdravom
Ing. Ján Donič,
v.r. predseda o.z. Spoločná vízia