Každý rok počas horúčav dochádza na pracoviskách k viacerým prípadom nevoľnosti, alebo ochorení súvisiacich so zvýšenými teplotami. Predchádzaniu týchto prípadov je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť, pretože v extrémnych prípadoch môže prehriatie organizmu spôsobiť aj smrť.
Aké zásady treba v práci dodržiavať počas horúčav? Čo by sa nemalo zanedbať?
Zamestnávatelia by mali mať vypracovaný núdzový plán čo robiť, ak u zamestnanca spozorujú príznaky nevoľnosti, alebo ochorenia spôsobeného vysokými teplotami, vrátane zabezpečenia dostupnosti lekárskeho ošetrenia, ak je to potrebné. Takisto aj zamestnanci by si mali počas horúcich dní viac všímať svojich kolegov, najmä mladších a neskúsených a okamžite hlásiť prípadné zdravotné problémy, ktoré sa môžu pri práci v horúčavách vyskytnúť. Na to je potrebné, aby vedeli správne rozoznať všeobecné príznaky hroziaceho ochorenia a okamžite dokázali podniknúť príslušné kroky – upozorniť zamestnávateľa či privolať lekársku službu prvej pomoci.
Čo by mal poskytnúť zamestnávateľ?
Na pracoviskách, kde zamestnanci vykonávajú dlhodobú prácu a nie je možné zabezpečiť optimálne mikroklimatické podmienky, musí zamestnávateľ zabezpečiť aspoň prípustné podmienky, s výnimkou pracoviska vyžadujúceho osobitné tepelné podmienky alebo pracoviska, na ktorom nemožno technickými prostriedkami odstrániť záťaž teplom alebo chladom z technologických procesov, a s výnimkou mimoriadne chladných a mimoriadne teplých dní.
V čase zvýšenej záťaže teplom počas mimoriadne teplých dní letného obdobia musí zamestnávateľ zabezpečiť opatrenia, zohľadňujúce špecifické podmienky jednotlivých pracovísk. Zamestnávateľ musí mať na pamäti, že mimoriadne vysoké teploty môžu viesť k únave a k zhoršeniu pozornosti, prípadne k výraznému zníženiu výkonnosti zamestnanca v práci, čo by mohlo negatívne ovplyvniť aj bezpečnosť práce. Zamestnávateľ môže realizovať niektoré z technických opatrení, ktoré zabránia prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná prevádzkových a administratívnych priestorov použitím žalúzií alebo roliet, zabezpečenie klimatizácie, príp. zvýšenie cirkulácie vzduchu vetraním alebo ventilátormi.
Dohľad nad dodržiavaním vhodných podmienok na pracoviskách z pohľadu vhodnej teploty je v kompetencii orgánu na ochranu zdravia a na pracoviskách tieto podmienky kontrolujú príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva.
Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pre svojich zamestnancov pitný režim je stanovená v § 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý zároveň ustanovuje aj povinnosť zamestnávateľa upraviť pitný režim vnútorným predpisom.
Na zabezpečenie pitného režimu pre zamestnancov vo väčšine prípadov postačuje prístup k pitnej vode z verejnej vodovodnej siete na mieste výkonu práce. Bližšie o pitnom režime hovorí v § 7 vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.
Čo by si mali naopak zaobstarať sami zamestnanci?
Zamestnanci by mali dbať najmä na dodržiavanie pitného režimu, piť často menšie dávky tekutín. Nevystavovať sa zbytočne dlhodobému pôsobeniu tepla, striedať pohyb na slnku a oddych v tieni.
Aký je prípustný pracovný čas počas horúčav?
Prípustnú dĺžku pracovného času zákon neupravuje, umožňuje však zamestnávateľovi posunúť začiatok pracovnej doby na skoršie ranné hodiny, zaradenie častejších prestávok v práci, príp. skrátenie pracovnej doby. V prípade, že sa zamestnávateľ rozhodne skrátiť pracovný čas v súvislosti s horúcim dňom (teplota v tieni je viac ako 30 stupňov Celzia), nesmie krátiť mzdu zamestnancov. Vo všeobecnosti sa nejedná o prekážku na strane zamestnanca.
Zdroj: Národný inšpektorát práce
Aká je optimálna teplota na pracovisku?
V zmysle § 2 vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z.z. treba rozlíšiť, o aké ročné obdobie sa jedná, t.j. teplé obdobie roka, alebo chladné obdobie roka. V závislosti od obdobia roka a druhu práce / zaradenie do triedy práce podľa charakteru činností je charakterizované v prílohe č. 1 vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z.z. / je určená optimálna a prípustná operatívna teplota samostatne pre teplé obdobie roka a chladné obdobie roka v prílohe č. 2 vyhlášky MZ SR č. 992016 Z.z. Napr. administratívny pracovník: v zmysle prílohy č. 1 je zaradený do triedy práce 1a, t.z. optimálne teploty pre teplé obdobie roka sú podľa prílohy č. 2: 23 – 27 °C a prípustná operatívna teplota je 20 – 28 °C.
Má zamestnanec nárok na prestávku v práci pri vysokých teplotách na pracovisku?
Áno, zamestnanec má nárok na prestávku v práci pri vysokých teplotách. V zmysle zákonníka práce a následne aj v zmysle prílohy č. 3 vyhlášky MZ SR č. 99/2016. V prílohe je zadefinovaný krátkodobo a dlhodobo únosný čas práce rozdelený podľa pohlavia, odevu a klimatických podmienok. Napr. : administratívny zamestnanec v kancelárii bez klimatizácie: podľa prílohy č. 3 pre aklimatizovaného muža podľa tabuľky č. 1 v prílohe pri teplote pri teplote na pracovisku 36 °C a viac musí mať krátený čas. To isté platí pre aklimatizované ženy podľa tabuľky č. 4 prílohy č. 3 vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z.z.
Kedy pokladáme deň za mimoriadne teplý? V zmysle vyhlášky 99/2016 §2 ods. 15 mimoriadne teplý deň je deň, v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahla hodnotu vyššiu ako 30 °C.
| Trieda práce | Optimálna teplota | Min. prípustná teplota | Max. prípustná teplota |
| 1a | 23-27 °C | 20 °C | 28 °C |
| 1b | 22-25 °C | 19 °C | 27 °C |
| 1c | 20-24 °C | 17 °C | 26 °C |
| 2a | 18-21 °C | 15 °C | 25 °C |
| 2b | 17-20 °C | 12 °C | 25 °C |
| 3 | nie je stanovená | 10 °C | nie je stanovená |
| 4 | nie je stanovená | 10 °C | nie je stanovená |
Aké môžu byť maximálne prípustné povrchové teploty pevných materiálov a kvapalín, s ktorými prichádza do kontaktu pokožka zamestnanca?
Povrchová teplota pevných materiálov, strojov a technických zariadení pri trvaní dotyku s nekrytým povrchom tela zamestnanca počas celej pracovnej zmeny nesmie byť vyššia ako 43°C, pričom dotyková plocha nesmie presiahnuť 10 % povrchu tela alebo 10 % povrchu hlavy zamestnanca.
Dá sa za pitný režim pokladať sladený nápoj?
V zmysle § 7 vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z.z. a prílohy č. 4 vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z.z. je pitný režim definovaný ako dopĺňanie dostatočného množstva tekutín a minerálnych látok stratených pri práci do organizmu. Hovoríme o náhrade vody a minerálov, preto je najvhodnejšia prirodzená voda s obsahom minerálov. Akákoľvek priemyselne vyrábaná náhrada je vždy kompromisom. Sladený nápoj nie je dobrý kompromis, nakoľko obsahuje umelé sladidlá a cukor, čo nemusí zdravotne vyhovovať všetkým zamestnancom, odporúčame minerály bez pridaného cukru a iných látok, napr. stimulačných- kofein, …