Dňa 27. februára 2020 zasadla Bezpečnostná rada SR v súvislosti s hrozbou zavlečenia koronavírusu na Slovensko. Štátne orgány dôsledne monitorujú aktuálnu situáciu a prijímajú príslušné opatrenia proti jeho šíreniu. Karanténne opatrenia (spôsob vyhlásenia karantény) upravujú osobitné predpisy Ministerstva zdravotníctva SR. V tejto situácii preto môže dôjsť k prípadom, že zamestnancovi budú odporúčané ochranné opatrenia alebo nariadená karanténa a z tohto dôvodu sa nebude môcť dostaviť na pracovisko a vykonávať prácu.
V prípade nariadenej karantény zamestnanca ospravedlní zamestnávateľ v zmysle § 141 ods. 1 Zákonníka práce jeho neprítomnosť v práci počas trvania karantény. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V zmysle § 144 ods. 2 Zákonníka práce prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť zamestnancovi doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní s tým, že zamestnanec je povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.
Nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa
Podmienky a rozsah finančného zabezpečenia zamestnanca počas trvania uvedenej prekážky v práci upravujú predpisy sociálneho zabezpečenia. V zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca má zamestnanec počas nariadeného karanténneho opatrenia nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých 10 dní karanténneho opatrenia, a to vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch dní karantény a 55 % od štvrtého do desiateho dňa karantény (za predpokladu, že nemá príjem z uvedeného zamestnania). Od jedenásteho dňa má zamestnanec za predpokladu absencie príjmu nárok na nemocenské podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu. SZČO, dobrovoľne nemocensky poistené osoby a poistenci v ochrannej lehote majú nárok na nemocenské za uvedených podmienok od prvého dňa nariadeného karanténneho opatrenia.
V prípade, ak v rámci preventívnych opatrení regionálny úrad verejného zdravotníctva odporučí, aby zamestnanec nenastúpil na pracovisko a nevykonával prácu, môže zamestnávateľ zvážiť aj možnosť tzv. home office, resp. po dohode so zamestnancom mu zamestnávateľ môže určiť čerpanie dovolenky.
Podľa § 141 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno aj z iných dôvodov ako vymenúva Zákonník práce v odseku 2, a to s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy.
Zdroj: www.ip.gov.sk